reklama

Podobnosť čisto náhodná II (pokračovanie príbehu)

Bolo to asi pred dvoma rokmi, keď sa v mojom živote začali diať nie práve potešiteľné zmeny. S presťahovaním našej fakulty do iného mesta odišiel z môjho života človek, o ktorom som si myslela, že už zostane jeho súčasťou navždy. Veď čo by sa už mohlo stať, nie? A predsa sa vždy niečo stane. Jedného dňa jednoducho odišiel bez poriadneho vysvetlenia, ktoré som si podľa mňa zaslúžila. Ani sa nerozlúčil, jednoducho spálil za sebou všetky mosty. Zrazu bol preč. Nuž, stalo sa. Nemyslite si, že aj vtedy som to brala tak flegmaticky a pokojne, to vôbec nie. Bola som zúrivá, neskôr sklamaná a nakoniec som sa dostala do fázy, že mi to bolo všetko ľúto a nechápala som, ako mohol len tak odísť. Priznám sa, že to nechápem dodnes. Zrazu bol teda definitívne preč a na jeho miesto prišiel iný človek, ktorý bol u mňa dopredu odpísaný. Veď predsa prišiel, aby obsadil miesto človeka, ktoré nemohol obsadiť nikto iný, nikto nebol dosť dobrý, aby ho mohol nahradiť. Aspoň pre mňa teda rozhodne nie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Tak som teda zahájila bojovú pohotovosť a hoci som sa naučila akceptovať jeho prítomnosť, vždy som sa na neho pozerala iba ako na náhradu. Tento stav trval až do minulej jesene, kedy sa v mojom živote odohrala ďalšia katastrofa a tou bol moment, kedy ma tento „náhradník“ začal učiť. Pôvodne to tak vôbec nemalo byť a verte mi, keby som vedela, že to nakoniec vypáli tak ako to vypálilo, jeho predmet by som si teda nebola zapísala ani náhodou. Nuž ale opäť raz musím skonštatovať - stalo sa. Nebudem zatĺkať, bolo to zlé. Cítila som sa hrozne, veď som k nemu nikdy nebola milá, nieto aby som sa na neho nebodaj usmiala. To nehrozilo. Asi len ťažko si viete predstaviť môj pocit, keď som kráčala na prvú prednášku. Tvárila som sa však hrdinsky a sadla som si úplne dopredu, aby videl, že sa ho nebojím. Ale bála som sa ako málokedy vo svojom živote. Začala prednáška a ja som prekvapene zistila, že sa na mňa usmieva. Za iných okolností by som si bola pomyslela svoje a usilovne by som sa na neho ďalej mračila, no pri jeho odzbrojujúcom úsmeve som akosi mimovoľne prinútila svoje kútiky, aby sa zdvihli do úsmevu. Tak som sa teda usmiala a odvtedy som sa už na neho usmiala veľa krát. Ani neviem ako, ale človeka, ktorého som od začiatku priam bytostne neznášala som si zrazu celkom obľúbila a napriek tomu, že stále bol len náhradou, skamarátili sme sa. Dokonca som sa ani neprotivila sama sebe, keď som sa na neho nemračila. Tak nejako prešlo pár mesiacov a nastal čas mojej skúšky. Tú som zvládla ku svojej plnej spokojnosti a v deň, keď som tú skúšku urobila, som si dokonca povedala, že som rada, že je v mojom živote a to aj napriek tomu, že prišiel len ako náhrada. Dnes už viem, že ľudia v našom živote neustále odchádzajú a prichádzajú. Je to kolobeh, ktorý sa nikdy nezastaví a aj keď nás odchody a rozlúčky bolia, možno práve náhradníci sú tí, ktorí zmenia náš život k lepšiemu. V mojom prípade to tak bolo. A aby som mohla ukončiť tento príbeh, asi by som mala napísať, čo sa stalo ďalej. To však zatiaľ neviem ani ja. Všetko ukáže čas. Môžem len sľúbiť, že keď ten čas príde, dopíšem tomuto príbehu ďalšie pokračovanie. Nateraz poviem už len toľko, že všetky osoby v príbehu sú vymyslené a príbeh sa nezakladá na pravde........... Alebo áno? Toto tajomstvo si nechám pre seba. Ak sa niekto nájde v mojom príbehu, možno to bolo naozaj o ňom a možno je tá podobnosť čisto náhodná :-).

Eva Hurtišová

Eva Hurtišová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

tak to som ja.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu